sedela som v svojej malej izbe
v nových
gatkách na starom tele
čistá ako to len žena s túžbami
vie
počítala cudzie vzdychy a
rozmýšľala
či za tými mojimi
ešte ktosi kdesi cnie
či sa to vlastne ešte nosí
písať mužom čo vás nechcú básne
či vážne posledný
vo mne lásku zhasne
sedíš v kohosi izbe takto
aj ty?
čakáš kým sa zobudí,
alebo len počkáš kým si utrie
semeno a potom utekáš domov k svojim zvykom?
pýtam sa často
cudzích mužov, či by sa do mňa
nadýchli keby vedeli
že mi tým skracujú ľúbenie
sedieť na posteli večer sama
a piť gin s tonikom
to je také pasé
že by o tom už nikto
nenapísal ani len pesničku
prosím teba, jeho aj seba
o lásku
prosím boha nech ma zmení na
krásku
schopnú lepších slov
a metafor
pýtam sa ho,
pri tom ako klamem, že som
už jedla večeru ,
budem niekedy pekná?
oblečiem sa a všetko
zabudnem
tak to často býva,
keď si vytiahneš nohavice
zhasne v tebe chcenie
aj lacné rýmy odídu
ráno ti odpočíta cudzinka
eins zwei drei
je to fajn
tu ťa aj tak už nikto nečaká
naskoč do vlaku
choď sa
zablúdiť
