je to
ako keby som si otvorená
ľahla do splavu pavúčej stuhy
všetko živé okolo mňa zvoní
v skoku ôsmych nôh ma máta
cupitá izbou do pravých uhlov a von
krása!
vtiahnutá do jednej z tých sekajúcich,
klepeto natreté čerstvou rannou rosou
tak ma nezbierajte prosím do pohárov
žiadny ocot zo mňa osoh nespraví
viečka patria tým čo ich vedia otvárať bez utierok,
tým čo nepotrebujú ďalšie ruky
lyžice, kovy a udierania o roh liniek
nie som pohár
som len tráva
často sa mnou nejaké to klepeto nakŕmi
sneh ma zbiera na obžinky
sneh ma vlečie na špagáte
nejaký ten pazúr po mne plesne
no bez rolničiek
nezazvoním!
