Vysoká.

dnes ti uvidím do očí

slnko mi podoprelo bradu

a výdychmi šteklím vrabce pod pazúrikmi

uvarená myšacia paranoja sa už na dne skrine

potí spoločne so svetrami

zostávam si verná

jar prišla ako mesiáš

po kús

           koch

čeridlo stmavnutej tvrdej zeme

sneh vyliaty ako dreň z použitých kostí

mi už nebude brať centimetre

svetre..

ani výška jabloní ma nevystraší

raším

už nie som

                   červená!