Vlna.

tu

v každom milimetri, ten

splašený zvon,

vypustený kolibrík,

pytliak medzi rebrami chce všade merať okná

a púšťam ho tak ďaleko ako vládzem

a on mi za to

kriedou meria zimomriavky,

a poslušne do zástupov stavia moje strachy

lebo vo vode žiarim ako aureola

a každá šľacha na mne kreslí

schody meriam

             novými

             vlasmi

a telo – brána rozkladania

sa dýchania nebojí

vyzlečená potom k nemu chodím celkom bez ozveny

a prikrývam si hrany bublinami,

kožu vracia tam kde bola ešte mäkká

morzeovka na prstoch

a vranie krídla pod nechtami

sme nevestami

ja

a voda

vyzlečené do odrazu tej druhej