Svorka.

v cele druhých

dvaja cudzí

muž a žena

hrajúci sa

                 na lásku

Garáže.

V hrobke pneumatík zaliatych históriou krvi

sme kráčali ako previerka bežnosti.

Ženy

         s výškami synagóg,

členkami zaliatymi vo vývrtkách

vlastnili sterilitu skla,

ktorá bola najviac ich

                                   v ťarchavosti,

v mágii urodzeného zvieraťa.

Odmietali ju prekročiť s kožou na vrchu.

Kráčali ďalej s dutým lonom.

Výťahom do smrti.

Prievan pískal do zástrčiek,

do stien obalených chloroformom

do tiel

          čo sa

          po

          sta

          vi

          li

medzi vzorované sklá okien,

železité prahy úniku.

Pokožky presiaknuté líščím chrbtom,

plné čiar a resuscitácií sa skrývali pod biele plášte,

leukoplastom utesnené,

aby nemuseli povedať ako sem prišli.

Telá sa tu nepoznávajú,

Len dýchajú .

Len žijú

            vytrvalosť

                             ou,

čo mysle

            nevlastnia.

Zostalo mi ticho na pieseň.

Medzi dverami sa tlačili preddavky tepla.

Pásiky stláčali ženy do telies

              vietor stratil ozvenu

                         sklá vyschli

                               obyčajné

                                    po

                                         po

                                              ľud

                                                     nie

Tieň sedí za výkladom.

Bol by to hriech,

Ne

     spáchať samovraždu.

Zástavy uplynutých tiel.

a ich vysvietení,

veď aj slová sa dajú obrátiť orgánmi.

Vtedy sa ženy v telách vedia skryť za ramená.

Vtedy čriepkami vo vlasoch všednejú.

Vtedy z nich zvykne tiecť živo

                                                  t.

Prostriedky prstov na týranie.

Spolu im nikdy nerozumieme.

Zvyknú byť zásadité.

Tlak.

V hákoch

očných rozhraní sa naposledy vystrela

                                                             do

                                                                 vnútorností.

Vlastnila si sa ?

Telo si ukradla matke.

Ostatné prišlo zvýsknutím zárubne,

ktorým ti to pripomína rovnako,

ako alpské klobúky

odchod jesene.

Bezprávie rozhovoru.

Nad telami žiab sa krútili letokruhy

                                                      hmyzu.

Len cesta bola v smútku.

Predvčerom jej zaliali diery po spomienkach.

Ku nám nik neprišiel.

Zostalo hrboľato.