pondelok 9. júla 2012






Zostalo mi ticho na pieseň.

Medzi dverami sa tlačili preddavky tepla.
Pásiky stláčali ženy do telies
              vietor stratil ozvenu
                         sklá vyschli
                               obyčajné
                                    po
                                         po
                                              ľud
                                                     nie
Tieň sedí za výkladom.
Bol by to hriech,
Ne
     spáchať samovraždu.



Zástavy uplynutých tiel.

a ich vysvietení,
veď aj slová sa dajú obrátiť orgánmi.
Vtedy sa ženy v telách vedia skryť za ramená.
Vtedy čriepkami vo vlasoch všednejú.
Vtedy z nich zvykne tiecť živo
                                                  t.




Prostriedky prstov na týranie.

Spolu im nikdy nerozumieme.
Zvyknú byť zásadité.




Tlak.

V hákoch
očných rozhraní sa naposledy vystrela
                                                             do
                                                                 vnútorností.

Vlastnila si sa ?

Telo si ukradla matke.
Ostatné prišlo zvýsknutím zárubne,
ktorým ti to pripomína rovnako,
ako alpské klobúky
odchod jesene.



Bezprávie rozhovoru.

Nad telami žiab sa krútili letokruhy
                                                      hmyzu.
Len cesta bola v smútku.
Predvčerom jej zaliali diery po spomienkach.
Ku nám nik neprišiel.
Zostalo hrboľato.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára