Svorka.

v cele druhých

dvaja cudzí

muž a žena

hrajúci sa

                 na lásku

Garáže.

V hrobke pneumatík zaliatych históriou krvi

sme kráčali ako previerka bežnosti.

Ženy

         s výškami synagóg,

členkami zaliatymi vo vývrtkách

vlastnili sterilitu skla,

ktorá bola najviac ich

                                   v ťarchavosti,

v mágii urodzeného zvieraťa.

Odmietali ju prekročiť s kožou na vrchu.

Kráčali ďalej s dutým lonom.

Výťahom do smrti.

Prievan pískal do zástrčiek,

do stien obalených chloroformom

do tiel

          čo sa

          po

          sta

          vi

          li

medzi vzorované sklá okien,

železité prahy úniku.

Pokožky presiaknuté líščím chrbtom,

plné čiar a resuscitácií sa skrývali pod biele plášte,

leukoplastom utesnené,

aby nemuseli povedať ako sem prišli.

Telá sa tu nepoznávajú,

Len dýchajú .

Len žijú

            vytrvalosť

                             ou,

čo mysle

            nevlastnia.