22 hodín

posteľ má vytiahnuté rukávy,

no do mojich očí

už jej teplo nepatrí.

lastovičky dvoch storočí mi sedia na pleciach

slnovrat zarástol inotajom

                                          / nemá ho kto vyplieniť /

do rána chýba už len kúsok kacírstva

a cudzoložstvo názorov

snívalo sa mi, že poznám len teba

ty si si nevedel spomenúť na moje meno.

pred nadýchnutím som sa spotila

myslela som aké by to bolo

keby sme boli starí

a potom voda.

platinová matka mojich nočných môr

ma vracia

vraj nestačí ma hojdať

tak ma nesie

obité kolená čistí

kazy kreslí na priesvitné

nechá ma na vytiahnutie

robí sa na kolísku

nechce ma

nechce

iba tíši

poíska

v jednej obálke.

už som  počula

vzdychy lasičiek drobiace sa krajinou

tento krát za milou, že vraj už vyrástla !

zbieram ich pri ceste

drobčeky mravenčie

vďaka nim triafam do svojej postele

chalúpku nečakám

a

nie som na trofeje

poznáš všetky slabiky ?

ešte teplé ti ich nesiem

štikútam ich všetky - znelé aj neznelé

ty ich však nerátaš

veselé - nesmelé,

len sa chceš trafiť k lasičkám do ...