Definitíva.

Veľké množstvo klobúkov sa zlievalo v pancierové vojsko hláv. Barety, šiltovky, slamené, pletené. Na brehu sedela dievčina v bielom, s bodkovanou stužkou, listovala v knihe, vytrhávala strany a vypúšťala ich ako čajky na poslednú cestu  k Cháronovi po vode. Jednoduché čierne plavky jej ladili s bodkami na klobúku.  Po chvíli sa zahľadela na obzor, zbytky knihy vložila do rúk piesku a rovnako doňho potom aj seba. Mliečne ruky natiahla pozdĺž  tela.

Obzeral som sa, či nezbadám skupinku ľudí ku ktorým by mohla patriť. Alabastrové telá,  prázdna čierna osuška. Čierna vyzerala byť jej farba.

Príliv vytiahol na pláž svoje mohutné chápadlá, voda narazila do skalných stien. Vyskočil som a náhlivo sa začal obzerať.  Zhltla ju ! Kam sa podela?!  Potom som si ju všimol. Ležala o niekoľko metrov nižšie, ale oceán si ju nezobral. Po knihe nebolo ani stopy. Zlostne sa postavila. Počul som ako hromží a nadáva. Vlasy mala plné piesku. Po chvíľke zmizla za strážnou vežou.

Na mieste kde ležala zostal ten klobúk. Voda ju nechcela.

Prihrmela ďalšia vlna a aj ten pletený kormorán s bodkovaným chvostom  zmizol. Nečaká na ňu. Nechce aby sa vracala.

Biele ženy voda nemá rada, sú v nej čisté, voľné, zostáva v nich. Ale nemá z nich čo zobrať.