Vrana
jedno dopoludnie
svetlo bolo skryté
som sa stala stranou
v melodráme a klišé
vravela som si,
že toto sa do mňa nezmestí,
všetko som prekročila,
potom odložila,
celá šťastná,
že zostávam len
Jedna.
bola by to biedna vrava-
vrana
no to sa stáva
len jedna.
vydýchla som
len jedna,
so silným hlasom
Bojkovia.
Bojko aký si,
zarastený do mrakov
a vieš,
že ma klepe rovnako
na opačných koncoch veľkej lyžice,
vyzliekli sme karneval,
v otáznikoch
sami od seba
perina ťa ešte zbiera
ako rozprávková knižka
na poslednej strane
však ujde rýchlo, ako líška
nedýcha, neverí
máta po špičkách
nedýcha neverí,
taká je maličká
sme bojkovia,
na opačných stranách veľkej lyžice,
kým ja čakám
ty robíš hlúpe a zbytočné vlny

Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára