Ejakulácia zimy.

Ach nie !

Zuby už nevlastním,

ventilujem nimi svoje triašky, aby sa v ozvene nedonieslo kopijníkom

že som sama.

Izba parafínových odtlačkov a alkalických batérií držiacich moje chodidlá v briežku

kam sa september nevyškriabe,

odkiaľ listy kotúľajú žeriavmi.

Aspoň

           na chvíľu,

potom zabúdajú, že mi majú deformovať spánky a nadúvať ich héliom.

Dvíhať vyššie kde sú kopce biele,

aby som tiež obelela.

Skorodovaná odvaha vínnej mušky,

ktosi nezatlačil korok dosť hlboko,

tak mala čas na liahnutie.

Len toľko o mne vedia povedať.

Zástrčka dvojdielnej zimy. Tak by sa to dalo opísať.

Filtrujem ju,

aby pookriala.

Aby vyšla čistejšia, korpulentná dáma

sršiaca tukom a olovom.

Sama.