Patrónka.

Áno,

som patrónka chorých a mŕtvych.

ukladám ich čelá

a z tela

vytrhávam kusy vlastnej krvi,

aby som ich rozriedila do pohybu.

nad posteľami ako vŕba,

konármi skrývam všetky hnáty.

a listami čalúnim otvorené kusy mäsa.

a hnijem vo vlastnom zdraví.

belastá s nádychom na úzkej hrane naklonená.

vkladám im ho do vápenatých prstov,

napoly spopolnená žena,

a predlaktia syčia

                             medzitým,

                                               že ich otvorili

a tak sebou plátam, vdychujem všetky stony

a po večeroch

im ich vyspievam do spánku.

patrónka,

                nik sa za mnou neotáča,

s tieňom márnice sa do zeme vrastám.

patrónka,

                čo chcela dýchať vodu,

viackrát.

patrónka,

               čo nemá stráž..