bola som príliš maličká na to, aby som s tebou mohla zostať.

I.

V pivnici stálo niekoľko ľudí.

Cesta schodmi ma vrátila ku gladiátorom.

Po tom ako ma označkovali, uvedomila som si:

Som na bitúnku.

Viem ako to dopadne.

Vidím muža s básňami.

II.

Pár minút po začiatku,

moja hlava je ako rogalo.

V tme vidím tvoje kučeravé vlasy a ja sa pýtam,

ako to že dokážem byť taká hus?

III.

Cigareta nikdy nebola krajšia.

Tvoja bola krátka.

Tú moju si natiahol ako stroj pelendreky na jarmoku.

Prvý krát som sa ťa dotkla

a vedela som o tom.

Mal si konskú hlavu.

Ironický smiech.

Nasrala som sa na seba, že som cukor nechala doma.

Bol si schopný naklásť mi trsteničkou po prstoch

a ja som ťa poslala do piče, aj s tými tvoji

intelektuálnymi rečami.

Pod starou klenbou,

medzi ňou a kamennou podlahou,

bolo moje meno krásne.

Už ráno sa mi nepáčilo.

Prídem si ho ešte vypočuť.

IV.

Celú dobu som uvažovala nad tým prečo som ťa neobjala.

Bol si taký nádherný.

Strapatý.

A pičoval si do mojej obľúbenej hudby.

Naše rozhovory sa končili tvojou návštevou toalety.

Bála som sa, či ju nespláchneš do pisoára.

A tak som chodila aj ja na záchod.

Hoci to nijak nepomáhalo.

V.

Chcela som ti povedať

Že v tej chvíli

Bolo okolo mňa veľa mužov čo sa ti podobali.

Oči, tváre, hlasy, vlasy

Masy mužov

Spojené v tom čo neznášam.

Ty jediný čo mi liezol na nervy takým spôsobom

Až sa mi zahmlievali sklá na okuliaroch

A srdce prasknúť chcelo

Ako gombíček na barmankinom živôtiku.

Aj tvoje lascívne a chlípne reči o tom, že telo je na niečo dobré

mi dokazovali , že v podstate

mám hlavu.

Aj to som vtedy chcela mať.

VI.

Vždy keď do mňa niekto narazil, srdce si zahralo ruskú ruletu.

Telo sa otáčalo s napätím struny pri barovom akorde

No aj tak

Za mnou stál vždy niekto cudzí.

VII.

Teraz

aj keď mi oči už vypadávajú z tela

nemám silu vyžehliť hlavou vankúš.

Príde mi to nefér voči

telu

čo ma nosí.

Preto sa potom často skladám na gauč,

cudzinecky vnikám do myšlienok čo som vyhlásila za svoje

a popri tom viem

že mi ich sfúkne z nosa

tvoj prst ako najmenší trpaslík.

Mám chuť tvoríť.

Šiť

Prať

Piecť

Kresliť

Písať

Byť žena

Alebo niečo živšie.

čo má dve ruky.

VIII.

Neskôr

Na záchode som stretla inú ženu.

S rukou v cigarete a usmievavým poprsím

Chvastajúcim sa prajným osudom

O ktorom nikdy nemala svoj názor.

IX.

Vravím si

Zajtra ma už nič nerozplače

Domčeky z kariet budú mať komíny z ocele

Na tvári sa mi vysypú lentilky len čo zasvieti slnko

X.

Často je moje telo ako z cukru.

Pripadám si ohryzená z jednej strany

Ako akciová napolitánka.

Pýtam sa : Prečo?

Revem ako decko.

Whisky riedim s vodou.

Musí prísť silná žena a jednu mi vlepiť na rozhorúčené líca

Aby som vedela, že som dávno za perifériou svojich očí.

Ináč budú hodinové ručičky iba poriská.

XI.

Pred polnocou si zvyknem ľahnúť do postele, a opakovať si:

Otče náš ktorý si na nebesiach...

Púšťam si do toho sentimentálne sračky.

Prosím Boha o lásku.

Ráno sa zobudím s prvou cigaretou si uvedomujem, že o nič z toho nestojím.

Obesila by som sa na vlastnom jazyku

A možno by som si aj odhryzla ruku

Keby to tak skurvene nebolelo.

XII.

Nakoniec aj tak odídem.

Zbalím všetky krabice,

Vyhodím kufre.

Steny olúpem ako šupku pomaranča od spomienok.

Nájdem si inú ženu čo ma bude viesť do života

A namarináduje ma myšlienkou že láska je fajn.

Hlavu vypustím ako héliový balónik  a nafúknem ju s

CO₂.

Budem vlastniť všetky intelekty

Prefarbím sa znova na blond a nechám si narásť vlasy.

Nechám ťa iným ženám

Aby si ich menil a formoval

Pošlem sa ďalej.

XIII.

po roku som vyrástla.

už ťa nepotrebujem.