Zázraky
všetky pehy na tebe zhasli,
aké je ľahké
zrazu
ťa nevidieť
kufre s tvojím menom
no zbalené
predo mnou riviéra
tichučko
zastenem
izba vo mne ešte tmavá,
to sa stáva,
farby už mám vybraté
dvere?
dvere na opačnej strane,
čo sa stane?
snedé nohy, v páse
zviazané
sľubami
Zelená.
zelenú som stretla dvakrát.
I.
v nedeľu večer, skriňa bola malá,
červená v nej roztrúsená ako zrnká maku
on v nej prišiel –
bez súhlasu.
už som vedela.
II.
donútila som ho zhasnúť,
no oči sme v nej mali spolu
bolo to normálne, mať strach,
krehučká,
ako prvý hrach
-
po zelenej
skriňa stále škvŕka,
namiesto hrachu,
jej makový rez núkam.
Prvý jarný
deň.
strávila som aj
posledné
trámy
a jar
dnu
spadla stropom
krok
za
krokom do cudzej izby.
ráno si vidličkou česala vlasy,
si?
asi..
voňavá,
spoznaná v požičaných šatách
nové kúty mesta vo
francúzskych trasách,
kolená ako prvá tráva
hádam,
jar šteklím na bruchu,
som jej
prvá čerešňa.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára