Prechodné stavy kedy ustupuje patický afekt a navracia sa zdravé ľudské myslenie, kedy hlas naberá svoju normálnu a znesiteľnú intenzitu, a nepripomína škrekot divého zvieraťa, ale prívetivý a vábivý ako spev sirény, boli u Petry teraz už pravidelnejšie a ona konečne videla Petrovo telo na podlahe tak šľachovité ako v skutočnosti bolo.
Uvažoval si niekedy o tom, aké by to bolo keby sme mali obývačku plnú lentiliek? Opýtala sa ho raz, keď sedeli na gauči, a on jej pchal ruky do nohavičiek. Na chvíľu sa zarazil, prestal sa venovať tejto činnosti a pozrel na ňu. Podľa pohľadu usúdila, že to považoval len za rečnícku otázku, a nielen podľa toho, keďže za chvíľu sa jeho ruky vrátili k pôvodnej činnosti. Už to aj prestávala vnímať. Predstava o obývačke plnej lentiliek jej odpojila hlavu od krku a tá sa rozkotúľala do kopy tejto farebnej kôpky. Keby sa mi rozbilo srdce, určite by sme mali obývačku plnú lentiliek. Povedala nahlas. Peter ju nevnímal, ďalej jej pchal prsty do nohavičiek a začínal jej vyzliekať tričko.
Keď sa alkohol leje dolu telom, prečisťuje všetky záhyby a kúty hrdla, pošteklí jemne jazyk a potom žalúdok, do tváre vstúpi večerné slnko, a Petra prestáva myslieť na to, že na niečo myslí už tretí deň. Ako taký pochabý blázon, slepec čo sa rozbehne na cestu bez toho, aby sa tlkot semaforového stĺpu roztĺkol na plné obrátky, tak si Petra liala do hlavy, že takéto konanie má zmysel. Jedno bolo isté, nemala ju na správnom mieste, to bolo zase raz viac než isté. Miestami mala pocit, že ju má zakvačenú na vešiaku vedľa kabátu a klobúka, inokedy zase, keď šla z obchodu s nákupom, zavadzala jej v rukách, keď si potrebovala odomknúť dvere . Veľa krát ju túžila položiť na stôl pred seba, aby si vyjasnili všetky nejasnosti, no keby sa aj postavila na hlavu, nikdy to nešlo. No s tou Petrovou to šlo ukážkovo hladko.
Otvorila oči a videla jeho chlpatý zadok ako sa potuluje po izbe a hľadá druhú ponožku. Zasmiala sa tak potichu ako muchy bozkávajú nedojedené raňajky, a oči mierne privrela, aby si ju náhodou nevšimol. Pod perinami číhala už len kopa géniov ktoré on zhmotnil a ona nevstrebala. Uvedomila si ,že bude musieť zase prať , čo by ju za normálnych okolností vytočilo, ale pri pohľade na jeho chlpatý zadok jej to začínalo byť vlastne jedno. Otočil sa k nej a potriasol ňou. Teraz otvorila oči dokorán.
Kde v riti mám tú druhú ponožku, neviem ju nájsť, opýtal sa a pracoval pri tom s obočím ako plne naložený kladkostroj. Posadila sa a napla svoje telo ako jemnú pružinku v guličkovom pere, ktorá sa najprv zmrští a potom narovná. Obzerala sa po neporiadku čo po nich zostal. Prázdne fľaše od vína, prepotené periny, ozvena vzdychov zachlpená v záclonách a opar cigariet vznášajúci sa tesne pod stropom. Na stolíku prázdna krabička od prezervatívov a nespočetné množstvo vulgarizmov natlačené pod zubnou kefkou v poháriku na umývadle v kúpeľni. Pozbieral seba a svoje neohrabané telo do pôvodnej podoby, a ostala za ním len ozvena zabuchnutých dverí. Petra ešte dlho ležala v posteli a opakovane prežívala včerajšiu noc. Stala sa závislá na tejto nahrávke. Z postele sa vyhrabala len preto, aby sa šla najesť. Bolo už poludnie, a v kuchyni nič viac ako zurčiaca neónka.
Pohladkala by ho tak, že by mu dolámala väzy. Jediným šťastím bolo to, že mal kožu mroža a hlavu primáta. Keď si z prstov oblizovala lekvár , mala pocit že Kristove vykúpenie nebolo až tak bolestné. Peter ležal natiahnutý ako žaba. Petra zaňho zakŕkala a obtrela si nohu o stenu. Zostala na nej šmuha. Na Petre zostalo vykypené mlieko z nedonosenej maternice krkavčej matky. Všetky končatiny zavrela do kufra a Petra nechala tam kde sa našli. Dnešný deň bol taký všakovaký. Dym pred očami sa jej zrážal na mak. Vypľula korok z fľaše na drevotriesku v kuchyni a nechala sa nakŕmiť rovnako, ako gazdiné štopú husiam do gágora šrot.
Rozhodla sa ísť do parku. Stále si to opakovala Peter a Petra, to je príbeh z metra ! Kútiky sa jej napli a roztiahli ústa ako na škripci. Kosti nepopukali. Jedine zašité, stehmi obmedzené, nové prívodové cesty kyslíka sa konečne po období rezignácie rozhodli preventilovať staré šrouby. Ľudia na ulici sa na ňu pozerali. Petra sa pozerala pred seba. Jej bosé nohy boli to kam sa pozerali ľudia. Chvenie vetra bolo to za čím kráčala Petra. Preskočila múrik pri ceste a bola v parku. Napoly opadnuté listy a vyšumená tráva sa jej zdali byť cez tieto jej nové proporcie krajšie a tak sa rozhodla zatancovať si. Chodila po rukách a hlavu mala na kolene. Skákala po bruchu a oči mala na lopatkách. Hladkala nohami a slzy mala u prdele. Zbadala na kraji parku vysadené tuje, na široko rozvetvené, husté ako papradie pod skalnými výbežkami. Spomenula si ako sa z tadeto raz prechádzali, on ju tam stiahol, zneužil doslova ako lacnú štetku, vytiahol ju von a šli ďalej. Povedala si, že aj túto pásku si zopárkrát prehrá, jemne ako lesná laň sa rozbehla ku v tieni schovaným porastom, napla sa pri skoku a nenápadne vkĺzla dnu. Škripec na tvári rozkrútil a vyventiloval svoje závity natoľko, že sa Petrine ústa už nechceli vrátiť naspäť.
Všade bol lekvár. Petra by ho natrela na chleba, na postele, na ulice na domy a aj na seba. Z nárokmi by sa utiekala k notárovi, aby jej to všetko potvrdil a patentoval.
Kebyže sa ľudská racionalita dá odvážiť, pomaranč by bol určite ťažší ako druhá polovica týchto váh. Tým si bola Petra istá viacnásobne, keď sa jej oči zneužito škriabali po tej ženskej ktorú Peter pocit svoju chlpatou riťou rovnako hojne ako ju. Nemala v sebe zmysel pre vyslovovanie takýchto okamihov, a tak len stála a čakala kým sa opona sama skotúľa.
Niekedy keď jej pivová pena zasyčala do tváre, uvedomovala si aký lepkavý zostáva stôl po každom jeho dotyku. Videla ho plaziaceho sa po zemi. Videla ho ako mu pena tečie z úst a zmiešava sa z hlienmi. Nevnímala priestor, zvuk zvončeka a náhlivé kroky v byte nad ňou. Niekoľko poschodí pod ňou sa na stenu rozprskli všetky nerozhodné deti, a tu len Petrove, až príliš priame myšlienky. Zhmotnené a rovnako presné ako v učebnici biológie. Fascinovalo ju, ako biológovia dokázali za niekoľko storočí presne popísať všetky orgány.
Petra sa zmenila. Peter zostal taký istý. Rovnako nadržaný, rovnaký chlap ako na začiatku ak to vôbec niekedy malo začiatok. Teraz bol len taký istý k inej žene pripravenej nevedomky na zmenu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára