Táto bude bez mena, rovnako ako jej obsah.

Ľudská duša je menšia na podrážkach,

keď preskakuješ v správnom poradí.

Možno ani taká trpká,

keď sa to raz naučíš.

Prebatolila som len prvé okamihy nádychov

Vy, aspoň do puberty

                      menopauzy

                      alebo prostaty

Veľké písmeno ste si vyslúžili začiatkom vety.

Osloveniam som sa nedostala pod

epitel.

Na chrbte ste mi nechali placentu.

Vedeli ste:

                        „ Tá viac nedostane.“

Tak ste mi ju nebrali.

Len ma odrezali zo šibenice na milosť

šmarili do inkubátora,

a aj pupočnú šnúru ste odložili pre prípad,

že ma to raz omrzí.

Poučili vás:

„ ale duši do kondomu nenarvem, tak čert nás vem!“

Tak ste si rozmysleli vstávať ku mne v noci

a k mojim áriám za almužnu.

Sociálne dávky!

A radšej teplé mlieko a rohypnol .

Nadrvený vo fľaške vody namiesto sunaru.

Opili ste ma realizmom.

Preto je ten môj taký nechutný

Teraz tu sedím, poučená nápisom na

cigaretách:

                        „ fajčeNIE môže zabíjať.“

Aj podhodený ibalgin, je cesta k odpočinku.

                                               na polovičný úväzok.